love, peace and chicken grease.

11. february 2018 at 18:18 | yong✧*・ |  miska arašidov

Kedysi v priebehu uplynulého mesiaca som sa stretla s vyhlásením "priznajme si, každý fanúšik k-popu sa k nemu dostal prostredníctvom anime" a hoci som tomu sprvu nevenovala pozornosť, na hrane dňa a noci sa mi myšlienka diskutovať o tom zdá byť geniálna. Preto mi dovoľte vyzvať vás k urobeniu si šálky čaju, kávy alebo iného teplého nápoja, ktorý obľubujete, pohodlnému usadeniu; dnešný článok by som rada venovala vzťahu medzi japonskou animáciou, kórejskou hudbou a mnou, žijúcim príkladom toho, že spomínaná veta akosi príliš škatuľkuje.

Čo bolo teda v mojom prípade prv? Nech si tým akokoľvek protirečím, skôr, než ázijská hudba sa mojej pozornosti dočkala ázijská animácia. Nerátajúc Cestu do fantázie, ktorá bola do môjho detstva vsadená umelo, respektíve som ju zhliadla ešte v útlom veku, kedy som nemohla dvakrát ovplyvniť, čo pozerám a jediný podnet, ktorý mi toto anime vtlačilo do hlavy bolo, že je to strašidelné - bála som sa toho. Dieťaťu v období škôlky či prvého stupňa základnej školy skrátka nejde do hlavy filmografická hodnota, vníma predovšetkým dej, postavy a spracúva to v jedno, čo sa mu buď páči alebo nepáči. Vzhľadom na určitý stupeň pochmúrnosti, sledu udalostí a postáv, ktoré ma desili prinajmenšom svojím zjavom som v tomto čase nebola schopná film ani len dopozerať do konca. To ale ešte vždy nebolo moje posledné "predkórejské" stretnutie s anime.